Jozef, každý týždeň ste v programe Fachmani na televízii Prima. Môže to divák brať ako reálne dianie na stavbe, alebo je to skôr šou?
Je to veľmi reálne. Pôsobím ako hlavný stavbyvedúci a keď sa stane nejaký problém, zverejníme ho. Všetko je podľa reality. Takže obvykle príde štáb a ani nevie, čo budeme točiť. Riešime až na mieste, ako stavba postupuje a čo budeme v programe preberať.
Stal sa vám niekedy vo Fachmanoch naozaj veľký problém?
Nie, iba bežné problémy. Napríklad sme omylom skákali strom, ktorý mal prísť na rad až o niekoľko mesiacov neskôr kvôli pravidlám vegetačného pokoja. Robotníci boli aktívni, lenže si pomýlili vŕbu so smrekom. Tiež sme napríklad prekopli plyn. Sú to nepríjemné veci, ale každý staviteľ je na ne zvyknutý, takže ma to nerozhodilo.
Pôsobíte celkom pokojne, ale čo keď sa dostanete do vyostrenej debaty s investorom? V jednom diele treba riešite búranie mramorových obkladov v kúpeľni. Investor ich chce zachovať, vy presadzujete vybúranie.
Áno, to je pravda. Išlo o to, že mramor môžeme znova kúpiť a nebude vidieť rozdiel medzi starou a novou podlahou. Potrebovali sme urobiť správnu hydroizoláciu pod mramorom, aby sme mali istotu, že bude všetko perfektné. Preto radšej kúpim na vlastné náklady mramor, než aby som za dva roky riešil reklamáciu a mal nespokojného klienta.
Máte nejaké tipy pre stavbárov pre dobrú komunikáciu s investorom?
Je dôležité vždy dávať investorovi nejaké príklady, čo sa môže stať. Vrátim sa k mramoru: aj keď investor trvá na pôvodnom materiáli, popíšem mu, aké to môže mať následky. Napríklad presakujúca voda. A v komplet zrekonštruovanom dome také veci nikto riešiť nechce. Aj keď momentálne ušetrí, pretože si nechá existujúcu mramorovú podlahu. Nikdy nechcem investora zahlcovať detaily, ale možné následky poznať musia.
Napadne vás nejaká ďalšia podobná situácia z nedávnej doby?
Jasne. Nedávno som s investorom riešil vymaľovanie. Prišiel s tým, že chce obyčajnú bielu farbu namiesto žiarivej. Argumentoval, že keď bude vŕtať do steny, po pretretí ľahšie zahladí stopy. Ale videl som na ňom, že sa mu predsa len viac páči ten žiarivý odtieň. Len mu niekto poradil, že klasika je praktickejšia. Tak som sa ho spýtal, koľkokrát za posledných desať rokov musel kvôli opravám doma maľovať. Ani raz. Tak sme si povedali, že to natrieme žiarivou farbou, ktorá sa mu páči viac. Investor koľkokrát príde s podobným nápadom, ktorý mu niekto vnukne, a ja mu potom na príkladoch dokazujem, že to nie je správny postup.
Takže musíte byť aj trochu psychológ a sledovať, čo klient skutočne chce a čo hovorí, že chce.
Presne tak. Klienti bývajú ku koncu stavby už dosť unavení a sú ochotní ku kompromisom. Do tých ich často tlačia robotníci, aby si ušetrili prácu. A ja som tu od toho, aby som zasiahol a povedal robotníkovi alebo remeselníkovi, nech to prerobí. Pretože klient potom bude doma denne pozerať na to, ako je to blbo urobené. A bude naštvaný.
So staviarňou ste začínali v štrnástich rokoch, keď ste ručne vykopali základy štyroch rodinných domov. Ako je možné, že vás táto skúsenosť neodradila?
Bola to brigáda, ktorú som získal cez strýko – stavára investičných domov. Jasné, bolel ma chrbát, mal som mozole, ale videl som za sebou kus práce a najdôležitejšie bolo, že ma ľudia chválili. Neflákal som sa a robil prácu poctivo, takže ma pochvala nakopla. Skúsenosti som zbieral aj pri stavbe domu s otcom, tam som si skúsil plno vecí.
A čo štúdium?
Som vyštudovaný projektant technického zariadenia budov. V škole som sa naučil čítanie projektov. Viem, ako vyzerajú značky, dokážem si predstaviť projekt v 3D, aj keď ho vidím len v 2D. Najviac mi toho ale dala prax.
Môže si aj dnes šikovný laik postaviť dom, ako to bolo bežné pred pár desiatkami rokov?
Určite áno. Na internete nájdete postupy, videá a všetko, čo potrebujete. Postaviť rodinný domček podľa projektu nie je problém pre človeka, ktorý si projekt vie prečítať. Rôznych materiálov, postupov a technológií je toľko, že aj tak nikto nepozná úplne všetko.
Pred založením vlastnej firmy ste pracovali ako hlavný stavbyvedúci a mali ste na starosti veľké zákazky za desiatky miliónov korún. Z ktorých skúseností z tej doby dodnes čerpáte?
Pracoval som v malých aj veľkých firmách, robil robotníka, majstra i stavbyvedúceho. Pochopil som, ako ľudia na všetkých pozíciách premýšľajú, čo chcú, ako pracujú. Sedíte s ostatnými v búde, rozprávate sa a plno toho o nich zistíte.
Rok som bol aj obchodný zástupca. Lenže sa mi cnelo, jazdil som okolo stavieb a videl, ako to tam žije. Musel som sa k stavaniu vrátiť. Zistil som ale, ako funguje obchod a ako komunikovať so zákazníkmi.
Stávalo sa vám často na pozícii hlavného stavbyvedúceho, že ste boli vo veľkom strese?
Áno, stres bol extrémny. Strašne ma štvali postupy, ktoré sa v predchádzajúcich firmách používali, a chcel som to robiť inak. Všade sa pracovalo s Excelom a rovnaké dáta sa kopírovali do piatich rôznych tabuliek. To bola hrôza. Vznikali chyby, nesedelo to. V 28 rokoch ma to úplne vybavilo a chcel som sa stavařinou seknúť. Lenže som neprišiel na nič iné, čo by som chcel robiť, a tak som si založil vlastnú stavebnú firmu.
Myslíte, že je to vo firmách stále rovnaké?
Áno. Teraz, keď predávam softvér Stavario, mi vo firmách ukazujú potrebné spracovanie dochádzky. Je to bieda. Nedávno som pritom čítal, že americká ekonomika v stavárine predstavuje okolo jedného až jedného a pol trilióna dolárov, to je minimálne 22 miliárd miliárd korún. Šialená čiastka a tie firmy stále pracujú s ceruzkou, papierom a Excelom. Takže táto situácia nie je iba u nás.
Prečo stavatelia stále používajú tieto staré postupy?
Sú na to zvyknutí. Ekonomika funguje, nikto nepotrebuje inovovať. Majú pocit, že je všetko v pohode, zarábajú a nepotrebujú zarábať viac. A sú veľmi sklamaní zo softvérov, ktoré už vyskúšali. Ja sám som ich skúsil desiatky. Lenže všetky fungujú na princípe, kedy dáta dodá do systému vedúci. A to je k ničomu.
Takže ako by to malo správne fungovať?
Do systému musia dáta nahrávať všetci a hlavne robotníci. Denne zadajú cez mobil dochádzku, odfotia stavbu, automaticky sa stiahnu údaje o počasí. A hlavne sa dáta prepíšu do všetkých potrebných tabuliek, takže sa nič nerobí ručne.
Jedným z problémov stavieb je neefektívnosť a zmätky, druhým problémom sú podvody. Aké s tým máte skúsenosti?
Podvádza sa a kradne veľa. Funguje to tak, že šéf robotníkov vám dodá desať ľudí, ale fakturujete ich dvadsať. Výplata desiatich neexistujúcich ľudí sa podelí medzi stavbyvedúceho, šéfa robotníkov i samotných robotníkov. Sú spokojní všetci okrem majiteľa stavebnej firmy. A keď to odmietnete, nikto s vami nechce robiť, pretože sa s ním jednoducho nerozdelíte.
Ste rád, že ste získal aj plno negatívnych skúseností a až potom si založil vlastnú firmu?
Áno. Napríklad prácu stavbyvedúceho pochopíte až vtedy, keď si sadnete na jeho stoličke. Keby som nevedel, ako sa kradne dole, ťažko by som tomu hore dokázal zamedziť. Plno majiteľov firiem to ani nenapadne, že si niekto dovolí kradnúť. A začal som aj premýšľať, ako firmu viesť lepšie, ako sa vyhnúť prepisovaniu dát do piatich tabuliek.
Takže ste bol aj prvý zákazník nástroja Stavario?
Áno. Aplikácia presne spĺňa moje potreby stavára a majiteľa firmy. Rieši celý ekosystém stavby. Nie je to iba stavebný denník, alebo dochádzka, alebo evidencia náradia. Je to všetko v jednom systéme. Jedny dáta sa prepoja so všetkým. Jednoducho viete o všetkom.
Ako sa táto potreba vedieť o všetkom premenila v súvislosti s koronakrízou?
Stavbári chcú maximálne znížiť náklady. Snažia sa preto inovovať zabehnuté postupy a dopytujú náš softvér. Dúfam, že si tento rok v zime stavbári nájdu čas na demoverziu Stavario a prejdú si ju práve v čase, keď je na stavbe pokoj. Obvykle sa totiž k demu dostanú v čase, keď je najviac práce a maximum stresu. To by som rád zmenil.